VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20170602

Laiha Tempu Atu Lakon Tempu; 2017 ba oin Tempu Atu Hisik Kosar Ba Moris Diak

Laiha Tempu Atu Lakon Tempu;
2017 ba oin Tempu Atu Hisik Kosar Ba Moris Diak

Husi; Quintiliano Belo

Ita boot nia Votus mak sei determina moris diak iha futuru
Eis Presidenti da RDTL Sua Ex-sia, Taur Matan Ruak eskolha loron rua nolu resin rua (22) fulan juillu maka loron ba eleisaun parlamentar. Loron ne’e sai loron espesial ba sidadaun ho idade 17 ba leten atu afirma sira nia direitu demokratiku iha fatin votasaun konformi konstituisaun artigu 46 no artigu 47 haruka. Konstituisaun mos fo garantia ba sidadaun nia liberdade fundamental no direitu polítiku sira tuir prinsípiu nebé hakerek iha instrumentu internasionál hanesan; ICCPR, ICERD no CEDAW. 

Konjuntura politika nia lalaok nebé ita hotu akompanha durante dekade ne’e partisipasaun jerasaun tuan sira sei masimu, pior liu tan jerasaun tuan mos kontinua minimiza jerasaun foun iha misaun libertasaun povu husi mukit ba fali moris diak. Sera que jerasaun foun tenki hein jerasaun tuan entrega? Lae, Lae no lamerese akontense tanba misaun liberta povu laos deit responsablidade jerasaun tuan nian maibe responsablidade jerasaun hotu-hotu nian inklui jerasaun foun. 

Kolega balun hateten katak, hanesan jerasaun foun diak liu hein hodi simu oferta husi jerasaun tuan sira. Maibe, tuir hau nia hanoin idea nune’e la furak no la merese ezisti tan iha memoria jerasaun foun sira nia pensamentu, tanba hakarak ka lakoi jerasaun foun maka tenki sai front line hodi exekuta lia ordem “hisik kosar ba moris diak” hanesan uluk jerasaun foun inisia lia ordem “mate ka moris ukun rasik-an” ate hetan vitoria iha 1999. TMR mos dehan katak, diak liu kareta tuan sira labele para iha estrada klaran hodi trava kareta foun atu lao ho lais ba oin. (RTTL, 290517).

Nudar jerasaun foun, saida maka ita tenki halo hahu agora no ba oin? Atan hau nia resposta ba perguntas ne’e maka; premeiru desidi no invovelve-an iha partido nebé utiliza kapital lideransa ho maneira ukun tanba vokasaun, humilde no defende transformasaun jerasional, segundu desidi no invovelve-an iha partido nebé hakarak halakon status quo no hakarak transforma mentalidade lakeru diki diki lakeru diki, kalan mai loron mai lakeru diki ba fali mentalidade disiplina, servisu maka’as, integridade, eselenti no solieridade. (Prinsipius no Valores PLP- TMR, 2017) .

Resposta seluk maka desidi no invovelve-an iha partido nebé hakarak sai partido alternativu ba mudansa sosial. Desidi no invovelve-an iha partido nebé hari ho esperitu nasionalista no hakarak kria oportunidade hanesan, fahe rekursu hanesan no deskriminasaun lae ba Timor oan hotu. Desidi no invovelve-an iha partido nebé hamrik tanba lakoi gasta tempu, basa tempu too ona atu hari sistema governasaun ida ho dezisaun, asaun no rezultadu. Governasaun integrada ida nebé moos, onestu no efisienti. (Manisfeto Politika PLP-TMR,2017).

Bazea ba deskrisaun sira iha leten, atan hau mos oferta dalan espesial no uniku ba sidadaun hotu nebé hakarak dunik mudansa.  Dalan ne’e maka hahu agora tenki firmi iha dezisaun hodi lao hamutuk ho maneira no lalaok mudansa nebé Partido Libertasaun Popular oferese ba nia sosiedade. Lao hamutuk hodi halo balansu ho partidu nebé utiliza deit estoria hanesan kapital no tane ass modelu dezenvolvimentu ida nebé esbenza rekursu Timor-Leste nian ba deit grupo ka familia hodi husik hela area rural sira Lao hakdasak hanesan lenuk.  

Lasignifika Partido Libertasaun Popular mak diak liu, maibe liu husi nia manifesto politika nebé espalhadu ona, tuir hau nia hanoin Partido Libertasaun Popular maka merese no sai alternativu atu liberta povu husi mukit ba moris diak iha tinan lima (5) oin mai, maske balun piadas dehan lao hamutuk ho Partido Libertasaun Popular hanesan lao iha rai klean nia ninin no lao kontra ondulasaun tasi nian. Tanba ne’e argumentu hirak tuir mai importante mos atu hatene antes halo opsaun tanbasa Partido Libertasaun Popular maka diak liu; 

Partido ne’e komprende povo nia susar no terus; Signifika partido nebé hari tanba iha kuinhesementu klean kona ba sosiedade nia dezafius no hatene solusaun ho maneira ida nebé simples hodi lori povu ba moris diak iha tempu badak.

Partido ne’e popular no Laos populista; Signifika partido nebé hatene situasaun moris popular nian no hatene halibur kiak no mukit sira nudar forza atu halakon injustisa sosial nebé agora dadaun akontese iha Timor-Leste. Partido nebé prontu hakilar nafatin ba governu karik politika dezenvolvimentu halo povu sai hanesan objetu no ignora interese komun iha ajenda dezenvolvimentu.

Partido ne’e sei kria oportunidade hanesan, fahe rekursu hanesan no diskriminasaun lae ba Timor oan sira. Signifika partido ida nebé hakarak servi hodi fahe riku hanesan ba nia povu no prontu atu sai nudar elementu opositoria hodi kontrola no trava utilizasaun rekursu nebé esbenza deit ba grupo ida ka rua nia interese. Partido nebé hakribi deskriminasaun ba Timor oan hotu.

Partido ne’e kompete tanba povu no matebian sira nia ezijensia laos partido nebé kompete buka poder atu kaer projetu; Signifika partido ida nebé hetan tulun husi povu inklui matebian sira, selesionadu naturalmente no forma husi forza natureza nian atu rezolve problema nasional, prontu halo kontribuisaun ba dame hodi asegura moris diak ba povu no hakribi poder absoluta.  

Partido ne’e hadomi kultura no lisan bei-ala sira nian; Signifika partido ida nebé komprende sivilizasaun no kultura Timores, kunese lolos saida mak Timores nia karakter no nia problema sira. Partido nebé valoriza kultura nudar valor sivilizasaun antes ezistensia igreja nian nudar parseirus importante iha sivilizasaun mundu modernu.

Partido ne’e komprimitidu atu produz lider foun diak liu fali lider ida antes; Signifika partido nebé halo ajenda extra-ordinaria hodi kaderiza jerasaun foun sira atu sai lider ida nebé diak no kualidade, diak liu fali lider ida antes ka lider jerasaun tuan. Partido nebé kumunga transformasaun jersional no hatene asegura efektividade demokrasia, no utiliza demokrasia nudar meus atu haforza koezaun sosiu kultural.

Partido ne’e mai ho maneira hanoin ida nebé simples; Signifika partido nebé la konkorda modelu dezenvolvimentu prezenti no hakarak simplifika modelu dezenvolvimentu tuir nesesidades ate fahe porsaun modelu dezenvolvimentu nebé hanesan tuir potensialidade no disponiblidade rekursu.  

Atu konklui atan hau hakarak manifesta mos katak, argumentu hirak iha leten laos dutrina, maibe hanesan justifikasaun simples ba kada sidadaun atu hatene klean antes oferese votus nune’e la arependido. Labele duvida hodi oferese votus ba kualidade no pensamentu lideransa nebé hakarak halo mudansa ho maneira simples loos ba nia povu hodi sai husi mukit ba fali moris diak. Ikus liu, ita nia votus sei halo mudansa total no kompletu tanba ne’e lalika lakon tempu atu lakon ita nia tempu. 

Ita boot nia Votus mak sei determina moris diak iha futuru.

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.