VISAO MISAO OBJECTIVO HAKSESUK BOLA FH KKN HOME FH LPV ARTIGOS FH MUZIKA LIA MENON FH RESPONDE

20150612

MEMÓRIA KA HANOIN HIKAS MISSÃO MANATUTO

Amo Bispo Ximenes Belo
Wainhira há’u sei  kiik, iha Bau Oli, Baucau, rona katak hosi Manatuto mak ema halo budu balixaun ho doce kuirambu. Ikus mai, hau mos  rona katak amo lulik Almeida (Diogo Avé Maria) nebé uluk superior iha Manatuto ba vizita Baucau to’o Lautém, antes de funu japonês. Ami  mos rona  katak Padre Brito nebé sai superior Missaun Baucau, muda fali ba Manatuto iha 1962, wainhira padres salesianos sira toma konta Missaun Baucau. Ami mos rona liafuan ruma hosi Galole hanesan “Itobo”, “lalan taik”. 

Iha fulan Setembro tinan 1963, hau sa’e karreira Sui Ting atu tama Colégio São Francisco Xavier, iha Dare. Ami sai hosi Baucau tuku walu dader no to’o Manatuto tuku sanulu resin ida. Loron nebá, loron domingo,  ema basar. Hau haree ba rai Manatuto hanesan rai fuik, ema iha basar laran, hosi foho mak barak… hatais lipa, mama malus, fa’an sana, kusi, luhu, feuk no ikan…Iha agosto 1963, padre Francisco Fernandes, hosi Lakló, halo nia Missa Nova. Família padre Chico konvida Seminaristas sira atu assiste festa ne’e. Ami sai hosi Dare loraik, no kalan ne’e toba iha Escola Missaun, toba deit iha cimento leten, la iha biti no sumasu. Kalan ne’e, ami ba han iha liurai António Soares nia uma. Liurai ne’e, kaben ho liurai Feto Laclubar. Sira nia ida, naran José Moniz, eskola hotu iha Dare. Ikus mai, nia mate iha Yogyakarta (Kopasus sira maka oho).

Iha tinan neen nia laran  ami eskola iha Seminário Dare, iha tempo feriadu, nebé hahú fulan junho too setembro fila ba ferias. Bai bain karreira  pára iha Manatuto, hatu ema bele sosa refresku ruma iha loja sina Asikeu. Iha fulan julho 1964, loron karaik ida, camioneta/arreira ba Dare tula seminaristas sira hosi Soibada, Manatuto, Laleia, Baucau no Ossu, no Lospalos. Wainhira maluk sira merenda hela, seminarista ida, hosi Soibada, Simplício Sarmento Vong, bolu há’u mesak ba sikun ida, iha varanda sina Asikeu nian atu dehan katak nia sei la fila ba Dare, tam ba padre Reitor hameno ba nia atu husik Seminario.Tuir mai, nia hakoak metin há’u, hodi dehan: “Carlos, ó balebe desiste, kontinua nafatin ba oin… Há’u sei reza ba Nossa Senhora Aitara atu tulun nafatin o; rona ka lae, firaku kulu guisa?” Momento nebá, hau triste loz, tam ba lakon maluk diak ida, hosi Soibada. Iha Baucau, wainhira há’u ba hili ai ho primos no primas sira iha Kuba-Laran ka Wainiki, ha’u hateke ba foho no laletek Soibada, ho laran triste, ha’u koalia mesak hodi husu : “Simplício, reza nafatin mai ha’u ba Nossa Snhora de Aitara…”. Ha’u nia belum diak ida ne’e, mate iha funu laran…

Iha tempo nebá, estuda iha Seminário, ema na’in haat hosi Manatuto: Mariano Soares (amo lulik, mate tiha ona), João Pedro Soares (mate tiha ona), Domingos Maria das Dores (hela iha Jakarta) no Francisco Soares (agora iha Moçambique). Iha Dare, maluk sira Manatuto haktuir katak, padre Silva, superior Manatuto nian, preocupa liu ho natar do ke ho sarani sira…”.

Iha tinan 1968, há’u liu ba Portugal, atu estuda iha Seminário Salesiano Mogofores. Iha 1974, superiores sira haruka atan há’u liu ba Fatumaca atu halo estágio. Iha fualn dezembro, há’u ho padre Afonso Nácher, halo viagem ba Dili atu trata “assuntos” Colégio Fatumaca nian. Bainhira ami fila ba Baucau, udan boot, mota Lakló tun, halo karreta Landrover  mo’ut iha mota laran… Sorte, mota la lori ami ba tasi.

Iha fulan agosto 1975, Superiores haruka há’u ba Dili atu tuir “Curso de Reciclagem” nebé governo organiuza ba professores sira. Iha loron 10 fulan agosto 1975, há’u liu ba Dili, Wainhira karreira tama vila Manatuto, ami haree liuron no uma sira nakonu ho bandeira fretilin. Iha loron 11, UDT halo Golpe de Estado atu duni sai oficiais portugueses ho membros  Fretilin nebe sira temi comunistas.

Iha dezembro 1975, Forças Armadas Indonésia tama Timor. Padre ho madre balu sees ba Australia no Partugal. Amo Lulik sira hosi Manatuto mos liu ba Australia. Iha tinan ida ka rua nia laran padre João de Deus Pires, salessiano mak tau matan ba Manatuto. Nia dehan katak, sarani sira hosi Manatuto malirirn liu, ne’e, sira “precisa”, “nova evangelizacão” hodi sarani fali ema tomak… Tamba funu entre maun alin timor oan, há’u liu ba Atambua, ikus mai ba Macau no Portugal. Ordena tiha hanesan amo lulik, há’u fila ba Timor iha fulan julho 1981. Iha 1982, Salesianos hosi Colégio Fatumaca, hamutuk ho madres canossianas hosi Baucau, no padre Domingos Soares, ami organiza kursu ida ba Katequistas sira hosi Baucau, Lautem, Ossu, no Manatuto. Ema nain neen ka hitu hosi Manatuto maka tuir kursu ne’e.

Iha maio 1983, Amo Papa João Paulo II foti atan há’u hanesan Administrador Apostólico. Missão nebé há’u vizi ba dauluk, mak Manatuto. Iha fulan junho, há’u ba Manatuto atu reza no halo missa ba padre Mariano nia maun nebé mate.
Festa Santo Antonio Manatuto
Hosi 1983 to’o 1996, hanesan Administrador Apostólico, há’u visita Missão Manatuto dala barak, liu liu iha 13 de junho, hodi assiste festa Santo António nian, no fó sacramento crisma ba sarani sira. Há’u hanoin ho saudades padre sira nebé serbisu iha tempo nebá: padre Agostinho da Costa ho padre Mariano Soares, padre Domingos da Cunha. Iha tempo ne’e, há’u hetan sorte atu fó bensa ba Gruta Na’in Feto nian no Monumento ba Santo António nian. Iha tina hirak ne’e nia laran, atan há’u halo vista pastoral ba Missoens iha Loro Sa’e. Wainhira ba ou fila, ha’u para beibeik iha Manatuto. Missão Manatuto hanesan fatin diak atu descansa, hodi hola anin no hemu kafé ka chá, no han doce kuirambu. Iha nebá, amo lulik, catequistas, jovens no sarani sira simu beibeik ho laran diak. Há’u la haluha no agradese… 
Há’u hatene katak governador Abílio Osório Soares, ladun gosta padre pároco, Mariano Soares. Tan ne’e, nia fó aprovasaun atu harii igreja protestante ida iha Manatuto. Amo lulik nebé hau foti atu sai pároco Manatuo nian wainhira seidauk harii diocese Baucau, mak padre Domingos da Cunha., padre foin sa’e ida, hosi Padiai, Oekusse. Há’u mos konvida madre sira hosi Sibolga (KYM) atu serbisu iha Manatuto.  
Ikus mai, Paróquia Manatuto tama Diocese Baucau, ho mahein sira nebé diak no badinas 
Buat murak nebé Povu no sarani Manatuto iha mak Santo António de Pádua ka Lisboa. Iha tempo ksolok no susar, povu Manatuto la haluha nia patrono. 
Hosi dook, hau reza ba Povo no Sarani sira hosi Manatuto. Hau mos husu imi reza mai há’u, atu bele moris tuir Santo António nia hanorin. 
Porto, 8 de junho de 2015.
Amo Bispo Carlos Filipe Ximenes Belo

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.